Nastal čas urýchliť prechod k „obehovejšej“ Európe

Politické opatrenia Európskej únie (EÚ) v oblasti obehového hospodárstva sa v posledných rokoch posilnili, stále však treba, aby sa stali záväznejšími a cielenejšími, aby sa urýchlilo zavádzanie regeneratívnejšieho hospodárstva. Znamená to, že treba upustiť od súčasného silného zamerania na odpad a zamerať sa viac na využívanie zdrojov. Prínosy potenciálneho stanovenia budúcich cieľov v oblasti využívania zdrojov alebo surovinovej stopy a možné spôsoby urýchlenia prechodu na model vyznačujúci sa väčšou obehovosťou vysvetľuje aj spomínaná správa EEA. Accelerating circular economy in Europe — state and outlook 2024 (Urýchlenie zavádzania obehového hospodárstva v Európe: stav a výhľad v roku 2024).

Rozvoj obehového hospodárstva zohráva zásadnú úlohu v rámci úsilia EÚ o riešenie zmeny klímy, straty biodiverzity a znečistenia. Správa agentúry EEA prináša komplexnú analýzu toho, ako sa EÚ darí pri prechode na obehovejšie hospodárstvo v silnom politickom tlaku ambicióznej  Európskej zelenej dohody, spolu s možnosťami a vyhliadkami ďalšieho urýchlenia jeho zavádzania.

Doterajší nestály pokrok

Skutočnosť, že Európa je veľmi závislá od prírodných zdrojov, pokiaľ ide o suroviny, potraviny a palivá, má významný vplyv na životné prostredie a klímu. V správe sa však uvádza, že po prudkom náraste spotreby zdrojov v minulosti sa tento trend v posledných rokoch stabilizoval. Zaznamenalo sa mierne zníženie súvislosti medzi spotrebou zdrojov a hospodárskym rastom v EÚ, pričom celková spotreba surovín mierne klesla, zatiaľ čo hrubý domáci produkt (HDP) EÚ sa zvýšil. Zároveň sa v súčasnosti zvyšuje závislosť Európy od dovozu, pokiaľ ide o dodávky niektorých rozhodujúcich surovín, kovových rúd a fosílnych palív z celého sveta, a to na pozadí náročnejšej geopolitickej situácie.

EÚ zaviedla opatrenia, ktoré majú umožniť prechod na obehové hospodárstvo, čo znamená upustiť od súčasných tzv. lineárnych modelov výroby a spotrebných návykov. Táto premena je zakotvená v Akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, ktorý je jednou z kľúčových častí Európskej zelenej dohody. V posledných rokoch sa v Európe dosiahli pozitívne zmeny smerom k obehovému hospodárstvu. Patrí k nim napríklad zvýšenie miery recyklácie a vznik hospodárstva spoločného využívania zdrojov a iných obehových obchodných modelov.

V roku 2022 bola miera obehovosti v Európe 11,5 %, čo znamená, že Európa spotrebúva vyšší podiel recyklovaných materiálov ako iné svetové regióny.  Pokrok je však pomalý a stále sme ďaleko od cieľa, ktorým je zdvojnásobiť mieru obehového hospodárstva Únie do roku 2030.

Správa EEA posudzuje pokrok dosiahnutý pri plnení súčasných cieľov v oblasti obehového hospodárstva a konštatuje, že v nadchádzajúcich rokoch je nízka alebo mierna pravdepodobnosť ich dosiahnutia.

V správe sa však vysvetľuje, že mnohé politické opatrenia v oblasti obehového hospodárstva sú stále pomerne nové a niektoré z nich ešte neboli úplne zavedené na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho trvá určitý čas, kým sa vplyv týchto opatrení premietne do zmien v obchodných modeloch, spotrebných návykoch a v konečnom dôsledku do našich systémov využívania zdrojov. Dá sa však urobiť viac, než len vykonávať existujúce politické opatrenia.

Budúce opatrenia

Správa sa tiež zaoberá možnými opatreniami do budúcna, napríklad stanovením cieľov a podporou kvalitnejšej recyklácie, keď sa pôvodná funkcia a hodnota materiálov zachová čo najdlhšie, s cieľom podporiť nezávislosť EÚ od zdrojov a znížiť ich dovoz. Okrem uplatňovania zásad ekodizajnu je veľmi dôležité aj zvýšiť obehovosť prostredníctvom čo najdlhšieho používania a životnosti výrobkov, čo možno dosiahnuť ich opätovným používaním, opravami a repasovaním.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj ekonomickej stránke dodávok surovín, aby stimuly a ceny surovín zohľadňovali ich vplyv na životné prostredie a aby recyklované materiály boli lepšie opätovne zavedené do hospodárstva.

Základom týchto zmien je zníženie spotreby. Súčasné trendy v EÚ sa, žiaľ, pohybujú opačným smerom. Prebiehajúci výskum poskytuje množstvo informácií o dopyte spotrebiteľov či o tom, ako je možné zmeniť spotrebiteľské vzorce. Politické opatrenia EÚ by sa mohli o tieto poznatky opierať a začleniť zásady spravodlivého prechodu do budúcich opatrení.

Ďalšie hlavné zistenia

• Čo najdlhšie zachovanie hodnoty a funkcie existujúcich výrobkov si vyžaduje oveľa výraznejšie používanie a oveľa dlhšiu životnosť výrobku.
• Je nepravdepodobné, že by sa do roku 2030 podarilo dosiahnuť výrazné zníženie produkcie odpadu. Recyklácia sa v priebehu času zvyšovala, jej miera však v posledných rokoch stagnuje.
• Úspešné zavedenie obehového hospodárstva vo veľkom meradle závisí od toho, aby sa značné množstvo vysokokvalitných druhotných surovín znovu produktívne využívalo.
• Samotná Európa nemôže obmedziť neudržateľné využívanie zdrojov, ku ktorému dochádza v celosvetovom meradle, preto bude potrebné vytvoriť kvalitný celosvetový rámec riadenia využívania zdrojov a obehového hospodárstva.